V zamýšľaním sa nad tým, že by som mal so svojou básnickou kreativitou opäť posunúť latku vyššie (a v extrémnej nude na prednáške zo sociológie), som napísal túto krátku vec. Jednoduchú a výstižnú – a dúfam aj zaujímavú. Čo vy na to? 🙂
ZOPÁR PÍSMEN
Tam, kde sa stretám
so svojím tieňom
a šum šťavnatej trávy
zneje dňom,
tam vriacim letom horí vzduch
a on je vo mne
a ja v ňom
a šetrím čas na horšie časy,
hľadám tak dávno
stratený rým,
aby zas s ťažkou
rannou rosou
sa stretol on so mnou
a ja s ním
a spolu sme našli
nový pár krídel,
čo spojí nás v lete
letom
a krátke verše len,
zopár písmen
pohne raz celým svetom.