K tejto básničke asi nie je veľa čo povedať, hovorí asi sama za seba a najlepšie urobíte, keď si ju bez zbytočných úvodných rečí rovno prečítate 🙂
EXTRASYSTOLY
Ležím na posteli,
počúvam
vlastné extrasystoly
a nič a zároveň
všetko
naraz ma bolí.
Čakám a čas sa
tak hrozne
pomaly vlečie,
že myšlienky moje
sú odrazu
niečie
a ja tam ležím
s prázdnymi ústami,
s prázdnymi rukami
a s prázdnou hlavou
a snažím sa prázdnymi
hemisférami
dotknúť sa ľavej pravou.
Čakám na nejaký
útok
na moje zmysly,
na hocaký slabý
vnem,
lebo len ozvena
zostala v mysli
a možno ešte dlho
sa vôbec
nepohnem.
Ležať tu budem,
vnímať len napoly
a počúvať vlastné
extrasystoly.
Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!