3 min read

Nenáročný

Nie si náročný. Stačí ti úplne obyčajný ženský obdiv. Pohľad, v ktorom môžeš čítať neskrývaný záujem a z ktorého tušíš, že môžeš hovoriť naozaj čokoľvek. Absolútna pozornosť. Je dôležité, aby som sa ťa veľa pýtala a aby vo mne tvoje skromne štylizované odpovede vyvolávali len ťažko utajiteľné ohúrenie. Lichotí ti, keď ťa nechám rozprávať. Tým, že počúvam, si síce nemôžeš byť úplne istý, no vlastný monológ ťa predsa povzbudzuje a dodáva ti odvahu. Rozväzuje ti jazyk, neskôr aj ruky.

Záleží ti na tom, aby som sa na večer s tebou nadštandardne pripravila. Večerné šaty, ktoré po dlhom uvažovaní vyberiem z veľkého množstva iných, lebo práve tieto by na teba mohli najlepšie zapôsobiť. Účes, ktorý vyžaduje veľa namáhavej práce a make-up, ktorého nie je priveľa, ale vidieť na ňom prax, trpezlivosť a snahu o čosi, čomu neodoláš. A vôňa. Tá nesmie byť vtieravá, no mala by byť prítomná a dotvárať estetický zážitok. To všetko spolu musí ladiť a podvedome prezrádzať citlivý zmysel pre detail.

Konvenuje ti moja iniciatíva. Ľahké, nenápadné dotyky. Tušenie, čo bude ďalej, pozvoľna zrýchľujúci tep a mimovoľne pomalé žmurknutia značiace pomaly slabnúcu schopnosť nepodľahnúť. Máš rád, keď sa nemusíš príliš snažiť. Nesmie to však byť ani príliš jednoduché – stačí drobný signál, pohľad, letmé naznačenie.

Máš slabosť na úsmevy, no predovšetkým na vlastné meno. Keď ho vyslovím, a to hlavne osve, v polohe prejavu samoúčelnej pozornosti, strácaš nad sebou kontrolu a tŕpneš. Miluješ šepkanie. Tlmené slová, akoby som hovorila niečo, čo ostatní nesmú počuť, čo je adresované len tebe. Niečo neslušné. Nečakané, šokujúce, ženúce ťa do situácie, v ktorej si ešte nikdy nebol, no nad ktorou predsa dokážeš udržať suverénnu kontrolu.

Podmienkou je moja odvaha pokračovať ďalej, a to bez ohľadu na okolnosti. Skúšaš, čo vydržím. Kam až zájdem. Nevenuješ mi žiadnu pozornosť a s morbídnym záujmom sleduješ, či ti budem tolerovať hodinovú diskusiu o marxizme so skupinou podnapitých kamarátov odhodlaných argumentovať až za hrob. Chceš ma testovať, provokovať. Dráždiť.

Potrpíš si na pomaly sa stupňujúce sexuálne napätie. Nečakané, a predsa akosi samozrejmé. Videné, no nekomentované. Latentné. Nevadí ti, ak hranice prekračuješ ty. Potrebuješ však, aby som spolupracovala. Dotýkala sa ťa. Aby som bola čoraz bližšie, potom sa vzdialila a napokon vrátila ešte väčšmi napätá a nedočkavá. Vtedy už vieš, na čom si. S neochvejnou istotou prikladáš otvorenú dlaň na teplé stehno. Stláčaš.

Veľa zavážia zapamätateľné momenty: odloženie okuliarov na nočný stolík, správne nastavené osvetlenie, vyhovujúci výber spodnej bielizne. Priemer krku kompatibilný s dĺžkou prstov, s ktorými musí byť v súlade nielen priemer krku. Prvé priloženie pier na pokožku.

Dôležitá je aj farba hlasu. Jeho mäkkosť, prívetivosť, intonácia. A vzdychy. Na tých záleží. Spravidla sa ich snažíš odhadnúť už pri prvom slove, ktoré po stretnutí poviem. Sleduješ sykavky. Počúvaš plozívy. Tušíš, hádaš. Očakávaš. Potrebuješ auru nádeje, náznaky pokračovania, potrebuješ vidieť, že tvoja snaha má zmysel.

Si vysadený na stav neistého predvídania a postupného vyhrocovania už aj tak vypätej situácie. Baví ťa vlastná drzosť, vyžívaš sa v nej a dovoľuješ si čoraz viac. Každý pohľad je prenikavejší, každé slovo tichšie, každý dotyk trúfalejší. Zabúdaš dýchať. Gombíky na manžetách ti už rozopínam sama.

Nie si náročný. Miluješ ma presne takú, aká som. Nech som už ktorákoľvek.