Nie vždy si pánom situácie.
Stane sa: lôžko kĺbu povolí, sánka preskočí naprázdno, žutie sa stáva nepríjemným. Predstava degradujúceho tela zovrie hrdlo.
Hodiny zastavujú za podozrivých okolností. Niekto zomrel, pomyslíš si. V krku ti vyschne a kroky na asfalte strácajú obvyklú stabilitu.
Ocitáš sa uprostred rozhovorov. Predstava o tom, ako vznikli a kam smerujú sa stráca. Do poslednej chvíle udržiavaš status quo. Koniec je nevyhnutný: minú sa slová, záver absentuje.
Nie vždy si pánom situácie.
Stane sa: rozopínaš nohavice na zips, zvyknutý si však na gombíky. Márne ťaháš za nepoddajný rázporok. Uvedomenie zmeny prichádza ťažko.
Oblieva ťa decembrový pocit, rovnako ako pred rokmi. So zážitkami z tých čias však už nemáš nič spoločné. Netušíš, kto je za to zodpovedný.
Nie vždy si pánom situácie.
Stane sa: nepripravený reagovať na okolnosti tápeš. Chýba dvadsať sekúnd na diagnózu situácie a pitvu možností. S rukami na cudzích stehnách však nie je času nazvyš.
Odvaha opúšťa pripité telo. Z prstov sa vytráca istota. Zamyslenie nad zmysluplnosťou odkladáš na neurčito uspokojivé nabudúce.
Nie vždy si pánom situácie.
Stane sa: zmätený z udalostí zisťuješ, že všetko, čo si vždy chcel, je na dosah ruky. Nikdy ti ale nenapadlo si to zobrať.
Existuje migréna, nevoľnosť. S vypätím síl životu nebezpečne mlčíš. Objekty sú bližšie, ako sa javia v zrkadle.
Nie vždy si pánom situácie.
Stane sa: všetko je ako má byť. A predsa niečo chýba.