Poznáte to. Donesú vám studený obed, električka mešká, nechcú vám vziať reklamáciu. Musíte to riešiť, sťažovať sa. Každý z nás niekedy nadáva, nie je spokojný, niekam volá, píše alebo sa inak sťažuje. Spýtali ste sa však niekedy sami seba, či v rovnakej miere aj chválite, keď ste spokojní?
Minulý týždeň som sa viezol električkou do mesta, a hoci to bolo len 10 minút, cesta bola rýchla, bezpečná a pohodlná. Pri vystupovaní som jednoducho vodičovi poďakoval, že jazdí takto, že to bola veľmi príjemná jazda. Nič ma to nestálo a jemu to spravilo lepší deň. A oprávnene – naozaj jazdil lepšie ako priemer.
Veľmi často počúvam, ako ľudia hromžia na kadečo, čo sa im nepáči, čo niekto nespravil dobre, čo malo byť lepšie, čo ich neuspokojilo. Málokedy mi však niekto povie, ako bol s niečím spokojný, ako bezproblémovo prebehla jeho cesta, ako bola milá obsluha v kaviarni, ako ho príjemne potešil obchod, v ktorom nakupoval.
Je jednoduché očakávať dokonalosť ako štandard. Nie je to však chyba? Ruku na srdce, ste vždy dokonalí? Robíte vždy všetko na 100{52da1d4d731e8718dc0b0c42adf89ac6c8108ddb8fc56a336422b535a3aefe64}? Nemýlite sa? Boli ste v koži ľudí, ktorí vás sklamali? Ak áno, môžete si gratulovať a očakávať dokonalosť aj od ostatných. Asi však uznáte, že aj tu bude realita zrejme niekde uprostred.
Problém je inde. Z nejakého dôvodu nám jednoducho príde zaťažko chváliť. Veď vždy by nám bolo lepšie, keby všetci naokolo robili presne to, čo chceme tak, ako chceme. Okrem toho nás tiež nikto nechváli, tak prečo by sme mali my chváliť ostatných? No a v neposlednom rade – prečo by sme mali chváliť niekoho za to, že spravil, čo mal? Je to predsa jeho robota, nie?
Zlý mindset. Ak nikto nikoho nikdy za nič nepochváli (len slovenčina môže mať toľko záporov v jednej vete), tak nikdy nebude nikto s ničím spokojný (ha!). A nejde pritom len o to, aby ste vy pochválili iného, teda nejde len o adresáta. Ak ste vzdelaný, inteligentný a rozumný človek, pravdepodobne aj vás poteší, keď niekoho pochválite. On bude rád a bude mať pocit, že robí svoju robotu dobre, vy budete radi, lebo ste spokojní so službami, tovarom, alebo jednoducho správaním.
Ja napríklad ďakujem ľuďom za seriózne a zodpovedné jednanie. Je to trh s vlastnosťami – to, čo si ceníte, musíte ohodnotiť, stúpne tomu cena a ľudia sa toho začnú dožadovať. Keď budeme všetci stále len nadávať, nikto nebude mať pocit, že robiť veci dobre má význam.
Skúste si predstaviť aké by to bolo, keby vám niekto poďakoval za niečo, čo je pre vás samozrejmosťou. Príjemné, že? Tak prečo to nerobiť iným?
Včera som sa zas zastavil na Račianskom mýte a dal sa do reči so srandovným chlapíkom, ktorý tam predáva Nota Bene. Volá sa Ivan a každý deň rozveseľuje na križovatke desiatky, ba stovky ľudí. Za 20 sekúnd, ktoré strávia na červenej, vyčarí úsmev na tvárach starých aj mladých každý deň a za každého počasia, v horúčavách aj mrazoch. Dal som mu 10 eur, nech ide za mňa na pivo s tým, že neuveriteľne rešpektujem jeho odhodlanosť, to, čo robí a ako to robí. Bol Valentín a on mi s úsmevom odvetil, že dnes už na križovatke presvedčil k bozku 26 párov. Odchádzal som s úsmevom a on mi kýval.
Čo som týmto celým chcel povedať je, že niekedy nezaškodí prehodnotiť svoj pohľad na okolie a začať si okrem tých negatívnych vecí všímať aj tie pozitívne. Ale čo je hlavné – nenechať si ich pre seba. Pochváliť a poďakovať tým, ktorí robia veci dobre je rovnako dôležité, ak nie ešte oveľa dôležitejšie ako pokarhať tých, ktorí robia veci zle. Niekedy ozaj stačí pár milých slov. Skúste to aj vy.
Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!