Je jar. Dni sa predlžujú a sukne skracujú. Kozy sa tlačia von z výstrihov a oči von z jamiek, kde ich na vlásku drží len posledná nitka tichej spoločenskej morálky. Podpätky rastú tiež, nepriamo úmerne s eleganciou chôdze ich štíhlych nositeliek. Kozmetické koncerny koketujú s komerčnými kampaňami a zlaté reťaze sú ešte oveľa zlatšie a oveľa reťazovitejšie ako minulé leto. Holé gebule sa blyštia v ostrom slnku ako naleštené strechy hvezdární. Tráva prerastá cez psie hovná a ohorky z cigariet, aby mohla byť kosená, ogrciavaná a pošliapavaná tak, ako minulý rok.
Vo vzduchu cítiť, že za chvíľu bude skutočne teplo. Je ešte len dvadsať stupňov, no ľudia chodia oblečení (vyzlečení), ako keby bolo štyridsať. Je ledva Máj a vidno na nich ešte menej oblečenia ako v Auguste. Nič, nad čím by sa oplatilo pozastaviť – neukázať svoje mladé pružné telo ešte kým je mladé a pružné by bola katastrofa.
Za chvíľu bude premena definitívna. Ľudia sa budú len tak premávať v piatok po centre, aby videli kus (kôz a svalov) sveta, a aby kus sveta videl ich (kozy a svaly). Hlavohrude s nafúknutými telami v tričkách o tri čísla menších budú lapať bravčovými ručiskami po všetkých záhyboch svojich poloodetých spoločníčok a tie budú ujúkať, skuvíňať a úprimným, trhaným škrekom dávať najavo svoje potešenie. Potečú hektolitre lacnej (a ešte lacnejšej) vodky, bez ktorej, ako je známe, dnes nieto sociálnych kontaktov, a po ôsmich hodinách ohlušovania sa hudbou intenzity výbuchu univerza v spotených, zafajčených, tmavých kluboch, kde sa poobtiera každá o každého a každý o každú (každá o každú niekedy tiež, to predsa poteší každého), sa páriky unavené, ale posmelené a všeobecne nadržané odoberú nekonečnou kolónou taxíkov pripomínajúcou diplomatickú delegáciu do značkových bytov so značkovými sedačkami, značkovými posteľami a značkovými genitáliami, aby sa tam oddali najpopulárnejšiemu fullkontaktnému športu.
Cítiť to vo vzduchu. Litre parfumov a voňaviek budú v aerosolových oblakoch prúdiť na všetky svetové aj nesvetové strany zo starostlivo modelovaných tiel, na ktorých by nemala chýbať nálepka „natur-identisch“. Autá, čo nikdy neslúžili na vozenie sa do roboty (robota je pre lúzrov) s rukami s ohavne nadrozmernými zlatými hodinkami vo dverách sa budú blyšťať aj za oblačnej noci. Budú vstupenkou do sveta. Čím väčšie auto, tým väčšie kozy do neho. To je predsa jasné a prirodzené. Je to tak už stovky rokov. Namiesto kníh (knihy sú pre lúzrov) sa budú čítať nápisy, alebo najlepšie obrázky (tie sa čítajú ľahšie) značiek na opaskoch, kabelkách, šatách, topánkach, hodinkách, rifliach, sukniach, podprsenkách a okuliaroch. Svet ovládne klubová a barová živočíšnosť. V kabelkách veľkosti peňaženiek sa ocitnú perlami vykladané zrkadielka, a za umelecké diela na niektorých ksichtoch sa nebude musieť hanbiť ani Rembrandt.
Nepotrvá to dlho. Už teraz začínajú výpredaje, ktoré nikdy neskončili, aby mohli neskončiť a začať znovu. Zuby sa belejú až v jarnom slnku oslepia. Celý svet chce byť na jednom z troch kľúčových miest v centre, kde to žije. Rezignovaní policajti pozerajú na obtiahnuté zadky pohodlne sa hojdajúce akurát vo výške okien ich áut. Mladé mamičky strácajú deti, lebo za nimi nestačia v podpätkoch. Plné pery prekypujú pachom porna až na prasknutie. Pomaly začať vídavať aj zabudnutých literátov, ako vysedávajú na terase a píšu po papieri nečitateľné nezmysly. S napätým dychom očakávajú, akú výšku dosiahnu tento rok podpätky, aký lesk gebule, akú dĺžku sukne (možno ich už nebude rozoznať od opaskov), akú farbu prirodzené opálenie, akú veľkosť a okrúhlosť kozy.
Už za chvíľu za to začne. Za chvíľu bude premena definitívna. Cítiť to vo vzduchu.
Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!