Stalo sa vám niekedy, že vás jeden pohľad zmrazil na mieste? Že ste v ňom uvideli stokrát viac ako v záplave slov a báli ste sa, čo bude ďalej?
HOSTIA
Stáli sme pred sochou
z mäsa a kostí
a ona vítala,
vítala hostí,
no pohľad jej prázdny,
bezodný, dutý
jak nemá predohra
čo nemá chuti
nám ukázal nahé jej
zráňané vnútro
jak na starej bunde
zodraté futro
čo v sebe každý deň
iného hostí
a tichučko šeptá:
“už bolo dosti!”
Stáli sme pred ňou
púliac von oči,
vraj nech ten druhý
skorej k nej vkročí.
Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!