Zažil to už každý – slová niekedy nie sú tak dôležité, ako by sa mohlo zdať…
TAKTNE TAKTILNÝ
Úsmev máš široký, pokojné pery,
no červenou sa ti sfarbujú uši
a aj keď to na tebe nevidieť,
srdce ti rýchlo a divoko búši.
Ja sedím oproti a krotím si hlas,
aby sa netriasol príliš
a dúfam, že chvenie mojich prstov
si s rýchlym pohybom mýliš.
A obaja vravíme prázdne slová,
nikto z nás nevie prečo
a ja ťa očami hypnoticky prosím:
teraz je čas, sprav už niečo.
Veď vidíš, že sme obaja
k zdržanlivosti náchylní,
tak pomôž mi letmo len,
buď ku mne taktne taktilný.
Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!