3 min read

Obyčajný večer

Chýbalo mi: zatajené tušenie, pozornosť bez nárokov na revanš a tichý večer s pohľadom, ktorý ma nesúdi. Vznešenosť, ktorá sa nečakane zvrtne do zvrhlosti a prekvapenie, ktoré mi nedovolí vydýchnuť.

Predstavovala som si: podnapité vyzúvanie opätkov, rozväzovanie kravaty a dych plný očakávania. Kúpeľňu plnú pary a dlhé prsty stúpajúce mi po stehnách. Kŕčovitú slasť a pot zmiešaný s radosťou sveta.

Chcela som: momenty, v ktorých sa celá stratím, otázky, na ktoré nemám odpoveď a dotyky, ktoré mi nie sú cudzie. Strach, že čosi môžem stratiť a túžbu tak silnú, že sa jej sama zľaknem. Výnimočnú všednosť, úplnú odovzdanosť a to, čo človek pocíti iba keď sa ráno zobudí vedľa tepla svojich ťažko popísateľných predstáv.

Snívala som: o komsi, kto sa nezľakne, kto neutečie, kto ma bude brať vážne. O niekom, komu bude najmilšie to, čoho sa na sebe najviac bojím a s kým mi bude lepšie ako samej so sebou. O niekom, kto ma vyzlieka s citlivou nedočkavosťou ako pri rozbaľovaní darčeka.

Videla som: ako mi drží dáždnik v búrke, ako sa usmieva, keď robím hlúposti a ako sa snaží hnevať, keď mu trošku zlomyseľne dám dôvod. Ako je najprv spôsobilým gentlemanom a potom ma bez otázok jebne o gauč a kvalitne pretiahne.

Dúfala som: každý sľubný večer, každé rande s neznámym, každý opitý návrat, pri ktorom som nebola sama. Každý skurvený raz, kedy som mala aspoň malú šancu, že by to mohlo skončiť ako čosi viac, než úplne obyčajný večer.

Snažila som sa: tráviť čas medzi ľuďmi, hovoriť áno a vyskúšať všetko, čo môžem. Žiť pre okamih, baviť sa a netrápiť sa príliš tým, čo bude zajtra. Smiať sa, plakať a nerobiť kompromisy. Nehanbiť sa za to, kým som a cítiť skutočnú ľudskú blízkosť.

Zažila som: večery plné nádeje, rána s pachuťou cudzosti a dni končiace tichom stien. Slasť, ktorú som mala roky v dosahu, v predstavách a v posteli. Všetko, čo som kedykoľvek mohla, ale nič z toho, čo som vždy tak veľmi chcela.

Chápeš ty vôbec, prečo to hovorím práve tebe? Mal si niekedy toľko možností, že si si nemal šancu vybrať? Dokážeš pochopiť zúfalstvo človeka, ktorý môže mať kohokoľvek?

Bol si niekedy tak obklopený ľudmi, že si zabudol na to, aký si hrozne sám?