Rovnica

Ulica znovu začína voňať, skonštatoval som ktorýsi májový večer na vysokej stoličke situovanej rovno pod oknom pivárne v centre mesta. Poloha tohto stola bola strategická: s pollitrom v ruke sme mohli s človekom Em pohodlne pozorovať vlniace sa davy nenútene prúdiace pešou zónou. Byť v centre diania, no v roli nezávislého pozorovateľa mlčky a nerušene sledovať ruch piatkového večera, akiste už po dvoch silných pivách navodzujúcich pocit príjemnej apatie.

Vždy na jar a v lete sa zo ženskej kože dvíha uhrančivá vôňa, napísal človek s dvoma El. A skutočne: ulica znovu začína voňať, zopakoval som už tichšie, s podtónom sladkastej nostalgie. Nevdojak som si totiž uvedomil závažnú skutočnosť: zrak sa z dcér presúva na matky v polopriesvitných tyrkysových šatách, uteká z výstrihu do výstrihu a určite jeho pozornosti neunikne ani skracujúci sa strih rifľových šortiek predznamenávajúci letnú sezónu plnú kyprých tvarov, hebkých povrchov a ťažkých parfémov.

Kľúčová je však otázka interpretácie, pokračoval som: čo to znamená, čo z toho celého vyplýva, aký postoj má zaujať inteligentný človek s ontologickým záujmom o svet. Prvým a najdôležitejším krokom je totiž prekonať a odsúdiť prvoplánovosť, preniknúť pod povrch vecí a oceniť skutočnú podstatu toho, čo sa človeku odohráva pred očami v takýto večer plný pôvabu, šarmu a myseľ zatemňujúcej živočíšnej príťažlivosti, ktorá dobre že nie vyskakuje z ľahučkých blúzok, letných šiat a kratučkých sukní.

Je to tak geneticky dané, vyhlásil po krátkej odmlke človek Em, zabárajúc nos do sadajúcej peny. Majú dvadsať až tridsať rokov, chodia spravidla v skupinkách, sú pružné, hebké na omak a voňajú kokosom. Niet divu, že hoci by človek najradšej civel na dno enplusprvého pohára, oči mu voľky-nevoľky blúdia po elementárnej geometrii akurátne tvarovaných okoloidúcich, ktorých elegantná chôdza nenechá skutočného chlapa chladným.

Nereagoval som. Po zotmení sa koncentrácia exponátov za oknom spravidla zvyšuje a vnímanie reality na vlastnej strane diania sa stáva náročnejším. Keď pred rokmi slečna s veľkým Pé sadajúc do červeného Ferrari kdesi pod kriedovou stenou rozpálenou prímorským slnkom vyhlásila, že život nie je fér, nebol to len triviálny výrok. Súc sama exemplárom nepravdepodobnej, ba priam podozrivej kombinácie bezchybných telesných kvalít nepochybne dobre poznala všetky tie sústredené pohľady, bezostyšne cielené na ideálne črty v hypnotizujúcom, hojdavom pohybe ulicou.

Tá prízemná telesnosť človeka jednoducho ovláda, dodal som v podvedomej snahe pohodlne sa vyhnúť prirodzene sa natískajúcim otázkam o morálke. Chlap nemá absolútne žiadnu šancu. Určujúcim princípom večera sa stáva fascinácia anatómiou, dômyselne zvýraznenou priliehavými saténovými sukňami, napätými gombíkmi blúzok a nenápadným, no predsa presvitajúcim spodným prádlom, ktorých schopnosť podnietiť predstavivosť neraz prinúti chlapa skrútiť končeky svrbiacich prstov.

Vzťah nášho stola k vôni ulice bol však zavádzajúci: jeho umiestnenie síce dávalo šancu pomerne detailne nahliadnuť na všetky rafinovane maskované miesta, no neumožňovalo akokoľvek intímnejšie preniknúť k ich esencii a naplno vychutnať to, čo zostane aj zvyšku ulice nedostupné. V tom totiž spočíva princíp tej uhrančivej vône, ktorá sa s každým ďalším kríglom len umocňuje.

Dobré je opium, alkohol, ženy, napísal iný človek s dvoma El už v roku 1903. Náhoda? Myslím, že nie. Objímajúc rukoväte oroseného skla sme mohli veľmi jednoducho odsúhlasiť obohacujúcu povahu minimálne dvoch zložiek tejto bohémskej rovnice. Jej nadčasovosť bola v našom rozpoložení evidentná: ulica voňala pornom v bezprostrednej blízkosti a kým sme ju obaja mlčky pozorovali, mysleli sme na to isté: ak by sme aj mali ktorúkoľvek z nich doma, nič to nezmení.

0

Leave A Comment

Your email address will not be published.