Príležitosť

Ešte dvakrát poprosíme, kývol Jakub F. na servírku voňajúcu príležitosťami. Tak, a teraz ti o nej poviem všetko: vôbec nič o nej neviem. A vieš ty čo? Ja nič viac vedieť ani nechcem. Aká je asi pravdepodobnosť, že budeme mať niečo spoločné? Ja ti to poviem: nízka. A vieš, koľko energie treba vynaložiť na vzájomné spoznávanie? To ti tiež poviem: kurvaveľa.

Jakub F. bol rovnako nekompromisný a rezolútny ako vždy, keď sa zúfalo pokúšal prevziať kontrolu nad situáciou, v ktorej sa ocitol. Spoznal som to podľa priškrteného, dýchavičného zvuku, ktorý vydáva na konci viet a podľa nervózneho trasenia kolenom, ktoré sa prostredníctvom malého kaviarenského stolíka prenáša do hladiny piva vo všetkých štyroch krígľoch súčasne.

Na tomto mieste sa totiž jedno pije, kým druhé čaká. Motivuje. Po vyčerpaní obsahu aktuálnej nádoby prichádza dotyk ruky s nádobou čakajúcou, kedy bleskurýchlo pristáva na dobitej doske stola ďalšia a celý cyklus sa tak opakuje.

Daj mi jeden dôvod, vyprskol trasúcim sa hlasom práve, keď som sa dostával do príjemnej, alkoholom aktivovanej letargie, daj mi jeden jediný dôvod, prečo by som mal, s ňou, a máš u mňa pivo.

Problémom skľúčeného a spoteného Jakuba F. v tento horúci letný deň však nebol nedostatok dôvodov, prečo by s ňou mal, ale naopak, nedostatok dôvodov, prečo by s ňou nemal.

Vieš ty čo, rozhovoril sa ešte hlasnejšie a presvedčivejšie, mohla by to byť vlastne hocktorá iná, napríklad tamtá alebo tá druhá, konštatoval ukazujúc prstom na neďaleko sediace ženy, ryšavá alebo iná, a vieš, aké by to bolo? Ja ti to poviem: rovnako samoúčelné. Ako pohľad na dno tohto pohára.

So stúpajúcim podielom alkoholu v krvi Jakuba F. sa dostavili príznaky apatie predznamenávajúcej stav spochybnenia. Stav, v ktorom Jakub F. nadobúda presne tie kvality, ktoré by mu zaručili úspech, keby si ich bol schopný uvedomiť.

Vieš, ja sa nemám čím riadiť, podľa čoho rozhodovať, nemôžem si ani len zobrať ponaučenie z toho, ako to celé dopadne. Načo je to potom vlastne dobré? Aj to ti poviem: vôbec na nič.

Jakub F. dnes bude spať sladko. Zaspávať však bude v kŕči, na bruchu, s rukami vystretými vedľa tela, padajúc tvárou dolu do toho, čo ho čaká a neminie.

Vieš, pokračuje do ruchu komárňanského námestia, vieš čo všetko závisí od toho, čo hovoríš a robíš? Ja ti to poviem: vôbec nič.

Teplota už príjemne klesla a vo vzduchu cítiť vlhkosť. Otupený Jakub F. rezignovane zíza do prázdna, odovzdaný nezmeniteľnému priebehu vecí.

Vieš ty čo, ozýva sa po niekoľkominútovej odmlke, veď už teraz je jasné, čo sa medzi nami udeje. Mám o tom celkom presnú, hmatateľnú predstavu. Stane sa presne toto: vôbec nič.

Ešte dvakrát poprosíme, kývne Jakub F. na servírku a mlčí.

0

Leave A Comment

Your email address will not be published.