Chvíľa

Určite si už niekedy zažila chvíľu vypätia hraničiaceho so šialenstvom. Chvíľu, v ktorej ti prestalo záležať na všetkom, čo sa v nej deje, len aby už preboha skončila. Niečo také, ako keď sa Eduardovi bez akéhokoľvek varovania začala z ničoho nič valiť krv z uší.

Vôbec pritom nejde o to, čo sa deje: efekt je vždy ten istý, bez ohľadu na závažnosť situácie. Dýchaš nepravidelne, tep ti rapídne zrýchli a do hlavy ti stúpa obrovské teplo.

Nemôžeš však vôbec povedať, že by k tebe bol život nespravodlivý. Dostaneš presne to, čo si zaslúžiš, presne tak, ako si to zariadiš. Inak by sa ti žiadna z takýchto chvíľ nikdy nestala. Ťarcha zodpovednosti za seba samého môže byť niekedy ťažšia ako nesúhlas s nepríjemným rozhodnutím iných. Položím ti teraz jednoduchú otázku, na ktorú mi nemusíš odpovedať hneď: je niečo, čo naozaj ľutuješ?

Pochop, ja nemám problém akceptovať veci tak, ako sú. Mám problém s tým, aké sú. Niekedy sa nad tým zamýšľam, a už len pri tejto znepokojujúcej predstave sa opäť dostavia podobné efekty ako keď som pevne uchopil tyč tesne pred okamihom, keď električka, v ktorej som sa viezol do roboty bez akýchkoľvek známok brzdenia vrazila so škripotom kovu a praskaním laminátu do tej pred ňou, zhodiac z nôh väčšinu stojacich cestujúcich a uväzniac vodičku v rozmliaždenej kabíne.

Efekty podobné tým, ako keď ti sýtočervená kvapalina nasakovala do sivého kabáta a so zatajeným dychom si sledovala, ako ti pomaly v nezvyklo veľkých množstvách preteká medzi roztrasenými prstami.

Určite si už niekedy zažila chvíľu, kedy aj napriek najväčšej snahe ju zachrániť začneš trepať prvé, čo ti príde na rozum, kladieš nezmyselne patetické otázky a s témou zápasíš ako krotiteľ hadov s nadržanou kobrou. Je to prirodzená reakcia, hlas sa ti začne triasť, začneš sa zajakávať a nervózne ošívať práve vtedy, keď ti napap-napadne, že by to bolo najhoršie, čo sa ti…môže stať.

Ja som v nej práve teraz. A nikomu sa nemusí vylievať krv z uší, nikto nemusí trasúcimi sa rukami volať sanitku a s nechtami zaborenými do tesnení na dverách vypúšťať vydesených cestujúcich na cestu plnú sklenených črepín.

Ide len o pár slov, ktoré sa ti snažím povedať.

0

Leave A Comment

Your email address will not be published.