Pamätáš?

Pamätáš si, ako som ti hovoril, že všetko sa vyrieši samo? Mala si ťažký deň, večer sme si sadli do mäkkých kresiel s pohármi vín v ruke a povedala si Je to zložité. Čas postupne spomaľoval a niekedy uprostred noci sa nám obom preborilo vedomie až na jeho samé dno. Usmiala si sa, keď som ti rozprával svoje hlúpe teórie, aby som ti odviedol pozornosť od ťaživého a nedôležitého a na chvíľu sa zdalo, že sme vlastne ten istý človek, ktorý sa potrebuje porozprávať sám so sebou.

Noc oťažela orgovánom a vo vzduchu bolo cítiť prichádzajúce horúce dni. Počúvanie sa stalo dôležitejšie ako hovorenie a miestami najviac povedalo práve nič, ticho, absencia slov, ktorá niesla oveľa väčší význam ako ktorákoľvek zložitá replika.

Netráp sa tým, povedal som ti, aj tak s tým nič neurobíš. Každý deň pribúda nejaká ďalšia kvapka do už aj tak preplneného pohára malých vecí, ktoré čakajú, kým ich vyriešiš, každý deň sa musíš zaoberať niečím novým a ono to nekončí, nikdy to neskončí, tak to ani nečakaj. Radšej sa k tomu postav tvárou a ten pohár si vylej na tvár. Možno to bude osviežujúcejšie, než čakáš.

Pamätáš si, ako som ti hovoril, že aj keď sa ti to tak nezdá, väčšinu vecí, ktoré ťa trápia, vôbec nezmeníš? Možno si mi neverila, možno si bola skeptická, ale to je v poriadku, ani ja by som ti neveril, ani sebe, ani nikomu inému. Nejde o to pochopiť a zvládnuť všetko na prvýkrát. Ide o to počuť, vidieť, vlastne myslím, že nejde o nič iné len o jeden jediný, jednoduchý, ale dôležitý úsmev.

Na zdravie, rozosmiali sme sa vo chvíli, kedy sme si uvedomili trápnosť vlastného lamentovania nad osudom. Smiali sme sa dlho a úprimne a zrejme sme si vtedy obaja uvedomili oveľa viac, ako sme čakali. Všetko, čo treba spraviť, je s tým nejako vybabrať, nájsť si na každom dni niečo, čo stojí za to, nerobiť veci, ktoré nemusíš a nikdy sa nepustiť ľudí, od ktorých keď odchádzaš, už rozmýšľaš nad tým, kedy sa s nimi stretneš nabudúce. Na zvyšok sa môžeš pokojne vykašľať.

Pamätáš si, ako som ti hovoril, že ešte budeš prekvapená? Je jedno, či veríš v osud, náhodu alebo akúkoľvek vyššiu silu. Môžeš rozmýšľať, plánovať, zvažovať a bilancovať koľko chceš, nakoniec aj tak budeš bez slova krútiť hlavou nad tým, aké to bolo zbytočné. Tie najdôležitejšie otázky sa zodpovedia sami ešte oveľa skôr, ako si myslíš, ba čo viac, na väčšinu z nich odpoveď vlastne nepotrebuješ. Nie je chybou, že ju nepoznáš, ale že ju chceš. Vyskúšaj to, povedal som do ticha tlmeného kobercami, skús sa opýtať a nečakať odpoveď a uvidíš, ako sa všetko zrazu zmení. Život s odpoveďami na každú otázku by bol predsa aj tak nudný.

Pamätáš si, ako som ti hovoril, že sa všetko vyrieši samo? Mala si ťažký deň, sedíme v mäkkých kreslách s pohármi vín v ruke a nehovoríme nič. Pozeráš sa na mňa a obom je nám to jasné: všetko sa vyriešilo samo.

Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!

0

Leave A Comment

Your email address will not be published.