5 min read

Koniec

Všetko sa začína koncom. Nie je to nepríjemné, môžeš mi veriť, zažil som to už niekoľkokrát a zažívam to znovu, opakuje sa to v pravidelných cykloch. Pozri: znovu vo vzduchu začínam cítiť leto, za chvíľu sa vrátia tie dažde vylievajúce sa z ničoho, vrátia sa minúty visiace nad horizontom do poslednej chvíle, vrátia sa lenivé výdychy predznamenávajúce zmenu.

Čakám sa na dne oroseného pohára levanduľovej limonády a malátne vzdialený od reality vnímam jeden z prvých horúcich podvečerov v Bratislave cez dobre známy štátnicami zahmlený pohľad. Podvedomie mi rezonuje analogickým vyrovnávaním paradigiem, neutralizáciami, Kraskovou interpunkciou a Rakúsovým rozprávačom, a kdesi medzi tým všetkým prekračuje Šafárikova nahá Liduška potok k zlatým jahodám.

Frustrácia sa však už dávno stratila, zostal len pocit očakávania, náročné, ale zároveň podivne napĺňajúce vzrušenie. Odpíjam si z aromatického nápoja cez dlhú slamku a naplno preciťujem neopakovateľné skríženie vrcholného vypätia a bizarného pokoja zároveň.

Za chvíľu sa to skončí – alebo začne, podľa toho ako to vidíš, za chvíľu spravím krok niekam. Nebudem sa brániť. Nebudem sa snažiť to pomenovať. Pozri: snažil som sa o to posledných X rokov, snažil som sa vystihnúť podstatu môjho času, zachytiť význam toho všetkého slovami, vyjadriť to, aby som mal pocit, že viem, čo to je.

Točil som sa v nekonečných slučkách tej istej cyklickej epochy s nutkavou potrebou nejakej zmeny, impulzu, ktorý by ma z toho cyklu vytrhol. Znovu a znovu som sa vracal domov tou istou nocou, všetky tie návraty boli nekonečné, nie, boli večné, nikdy neprestali, trvali stále, len niekedy menej výrazne ako inokedy.

Tie isté kroky tými istými ulicami, tie isté nezvyklo svižné dojazdy poloprázdnych električiek vracajúcich sa do vozovní, tá istá vôňa čokolády z neďalekej čokoládovne visiaca nad mestom vždy, keď som zahol za roh vyľudnenej Kominárskej. Parkovali tam sanitky raz čakajúce v tme na posádku vychutnávajúcu si na balkóne polnočnú cigaretu, inokedy vychádzajúce za blikajúceho modrého svetla do prázdnych nočných ulíc viac či menej úspešne brániť dofalkených úbožiakov pred smrťou, ktorej frekvenciu som si naplno uvedomoval práve pri každom výjazde sanitiek z tejto pokojnej ulice.

Tá noc bola vždy len jedna a ja som ju za tie roky spoznal naspamäť.

Dnes to nebude vôbec iné. Dopíjam limonádu a presúvam sa do nočného centra, mesto prežíva prvé horúce dni a terasy sú plné ľudí, sadám si medzi nich a vyťahujem pero. Vypracovaní gentlemani a ich nedostupné spoločníčky s dlhými vlasmi, krátkymi sukňami a hlbokými, kyprými výstrihmi berú medzi seba z opačnej strany môjho stola smutne opustenú prázdnu stoličku.

Tá noc je opäť tu, no dnes už to neľutujem. Pozri: klamal by som, keby som tvrdil, že na svojom živote nevidím nič zaujímavé. Napríklad: stretneme sa a pôjdeme na nedôležité miesto a zistíme, že sa nepoznáme. Alebo: všetko sa ukáže v inom svetle a ja sa budem smiať ako vždy keď ma život zastihne nepripraveného. Každá epocha, každý jej moment skrýva potenciál na katarzný krok do tmy.

A hoci sa obliekam stále rovnako zbytočne formálnym spôsobom, hoci stále netušíš, že toto naozaj hovorím tebe a hoci sa stále rovnako kŕčovito držím svojej nenapraviteľne tvrdohlavej identity a uprostred nočnej terasy v centre mesta zapisujem nad pohárom whisky tieto myšlienky, pri hádzaní kociek ľadu do pohára cítim kdesi na pozadí driemajúcu dynamiku.

Z môjho života úplne zmizli ľudia, ktorí ho kedysi sami vytvárali a nenápadne, niekedy aj relatívne nápadne ich vystriedali iní (iná, iné), čas som nezastavil a pod rukami mi prešlo X dobrých aj zlých dní, z ktorých ani jeden neľutujem: bez nich by som nebol ja a keby som nebol, tak by som aj tak nemal čo ľutovať. Aj keď teraz možno pijem tú istú whisky v tej istej bezdôvodnej kravate, dni menia svoju tvár.

Pozri: všetko sa začína koncom a za chvíľu spadnem do trávy so všetkými rozhodnutiami, ktoré som za ten čas (ne)urobil.

Ten prvotný moment, prvý, ktorý kedy bol, nie je vlastne až tak odlišný od toho posledného, konečného. Všetko sa predsa začína koncom a tak všetko v ktoromkoľvek bode svojej existencie zostáva nedopovedané.

Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!