Je nedeľa večer. Na chrbát ti padajú prvé horúce dni a ich tempo sa rozchádza do všetkých strán. O chvíľu prídeš o jedného študenta literatúry, zmizne ti v tých istých uliciach, z ktorých kedysi vzišiel a zostane po ňom len tieň. Otázka: Vieš vôbec, za ktorým z rohov ulíc sa ti stratil?
Vychádzam spoza jedného z tých rohov a rýchlo kráčajúc analyzujem vlastný stres. Je fascinujúce sledovať jeho priebeh na sebe. Otázka: Pomohol ti niekedy vôbec niekto, keď si bola na pokraji zrútenia?
Ja nie som na pokraji zrútenia, stres efektívne potláčam metodickým postupom znecitlivenia a racionalizácie vlastnej situácie. Otázka: Dáš mi facku, keď už si to bude tá situácia vyžadovať?
Tvoj stres a môj stres sú už dávno mimo rámu spoločného obrazu, náš stres sa rozdelí na komponenty, to je fakt divné, hovoríš, kašli už na to, hovoríš, ja nehovorím. Otázka: veríš tomu vôbec?
Paradigmatika študentskej existencie sa mi rozsýpa pod rukami, vykašliavam popol z pľúc a oprašujem si zašlé spomienky na svet, ktorý som naposledy zahliadol v odraze okuliarov. Otázka: V čom tkvie podstata nedeľného večera, kam smerujú životy atraktívnych študentiek z východu, dokonalo namaľovaných, oblečených v priliehavých bielych odevoch a honosne postávajúcich s kuframi a kufriskami na zastávkach autobusov?
Pristavujem sa pri hrobe Janka Jesenského, ovládne ma zvláštne omámenie, neviem ho spracovať. Otázka: aj mňa raz zožerú popínavé rastliny?
Zostala by si ešte chvíľu, hovoríš, ale musíš sa ponáhľať, lebo musíš byť inde. Vždy, keď si niekde, musíš byť niekde inde. Prepáč, hovoríš, nedá sa, nemôžem, neviem, nedokončená veta. Otázka: Si tam, kde chceš byť?
Si tam, kde si myslíš, že chceš byť. Absenciu sveta si nahradila vecami a vecičkami a nikdy sa neobzeráš za seba, hovoríš, nikdy sa neobzeraj za seba, dôležité je to, čo bude. Otázka: vieš, čo bude? Vieš chcieť, čo bude?
Bude nedeľa večer, alebo je nedeľa večer, na chrbát ti padajú prvé horúce dni a ich tempo sa rozchádza do všetkých strán, rozdiel medzi dňami sa dávno stratil a študentky s kuframi a kufriskami stále stoja na svojich miestach. Otázka: Vieš, čo všetko zameškal študent literatúry?
Nebýval na intráku, hovoríš, to sa dá len zažiť, inak to nepochopíš, hovoríš s chýbajúcim prízvukom na predposledných slabikách. Nezažil zodpovednosť, neprichádzal domov o siedmej ráno, hovoríš, neužil si študentský život. Otázka: Vieš, čo všetko si zameškala ty?
Strácaš sa stratená v stratenosti, za chvíľu zmizneš v tých istých uliciach, z ktorých si kedysi vzišla a zostane po tebe len tieň. Poznám ťa, až tak dobre, že to nie je v poriadku, choď za roh, hovorím, ja budem kráčať dva kroky za tebou, prichádzať o život a nechápať, len zažívať. Otázka: Vieš, čo všetko o mne nevieš?
Bolo to bizarné stretnutie, v nedeľu večer som vyšiel spoza rohu a stretol som povedomého človeka. Som študent literatúry, povedal, podali sme si ruky a stali sa z nás starí známi. Vraj vie, kde je hrob Janka Jesenského, povedal, vraj má zvláštne nepríjemný pocit, že ho zožerú popínavé rastliny. Otázka: Koho by si chcela za rohom stretnúť ty?
Je nedeľa večer, deň sa rozpadol na kúsky a čas zastavil, kašli už na to, povedala by si, kašlem už na to, daj sa do reči s hocikým, radím študentovi literatúry, napráva si kravatu a ide pomáhať s kuframi a kufriskami aby dobehol, čo zameškal. Otázka: Nemám nakrivo kravatu?
Je nedeľa večer. Na chrbát ti padajú prvé horúce dni a ich tempo sa rozchádza do všetkých strán. O chvíľu prídem o jedného študenta literatúry. Tvoja nedešifrovateľná poloprítomnosť je iracionalizujúca, konečne, hovorím si, konečne prišiel stav totálnej neistoty! O chvíľu je koniec, kráčaš, neobzeráš sa, si zvedavá, čo je za rohom, hlavne sa neobzeraj za seba, povedal ti študent literatúry, ak chceš niekedy v živote nájsť šťastie. Otázka: Čo ak kráča dva kroky za tebou?
Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!