Koľkokrát si si už povedala, že nabudúce to už spravíš inak, lepšie. Napriek tomu stále znovu ľutuješ, čo si si nechala a s odstupom času sa čuduješ vlastnej pochabosti. Už snáď ani nevieš zrátať koľkokrát to už bolo poslednýkrát. Keby si len mohla vždy, v každom jednom momente jasne vedieť, čo chceš!
Koľkokrát si nevidela, nepočula a nechcela pochopiť. Napriek tomu si s pribúdajúcimi skúsenosťami nechávaš stále rovnako ubližovať. Ubližuješ si však sama. Bolo by pohodlné hodiť to na iných, však? S kamarátkami nad pohárikom drinku to možno môžeš urobiť aj s ich odobrením a spoločne si zanadávať na chlapov, no ja ťa šetriť nebudem, ja nie som kamarátka nad drinkom, ja ti poviem to, čo si myslím a nie to, čo chceš počuť. Keby si len raz mala takého iba pre seba!
Koľkokrát si mi už povedala, že som mal pravdu. Napriek tomu si nikdy nenecháš poradiť. Pozorne si ma vypočuješ, súhlasíš, ale urobíš si po svojom. Keby si len mala silu na to, aby si počúvala rady ostatných!
Koľkokrát si sa už chcela poučiť na vlastných chybách. Napriek tomu odolávaš, niečo v tebe ťa vždy zastaví, nejaké morbídne nutkanie vyžívať sa v komplikáciách, prekážkach a problémoch. Potrebuješ trochu zloby, trochu bezohľadnosti. Keby si len dokázala byť spokojná s jednoduchou ohľaduplnosťou a pozornosťou!
Koľkokrát sa to ešte zopakuje a budeš dostávať stále ďalšie a ďalšie šance. Napriek tomu nebudeš nikdy šťastná.
Ty totiž chodíš pozadu a nikdy neprídeš na to, že nenávidíš toho, koho miluješ a miluješ toho, koho nenávidíš.
Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!