Milujem zázvorovú limonádu. Vždy, keď predo mnou pristane na leštenej doske starožitného stolíka presne tak, ako teraz, v návale očakávanej, ba dokonca vyhľadávanej sentimentality sa prenesiem do časov, kedy som o tebe ani netušil. Je to príjemné, prelínať sa s vlastnou minulosťou a hľadať v nej stopy tej tvojej. Nepotrebujem ani, aby si tu sedela, dokonca to vlastne ani nechcem, cítil by som sa nesvoj. Si nenápadnou chimérou, myšlienkou, a tak je to dobre.
Po ceste sem som stretol Milana Lasicu, šiel prehnutý, no usmiaty, zamyslel som sa nad jeho pokročilým vekom a povedal som si, že o tom napíšem, aby som si tento moment lepšie zapamätal, aby sa mi pokojná atmosféra podvečernej kaviarne a chuť zázvoru lepšie vryli do pamäti. Nebudem však písať príliš veľa, nebudem zachádzať do detailov, zbytočné podrobnosti kazia dojmy z prežitého. Udalosti a momenty chcem poznať tak, ako si ich pamätám, nie nevyhnutne tak, ako sa stali. Detaily nie sú podstatné, zostane len dojem, vnem, zapadajúce slnko a zázvorová voda. Zostane len nejasný záblesk, tieň, a tak je to dobre.
Často si rád navodzujem atmosféru už zažitého, vône, zvuky, ročné obdobia. Dnes som sa rozhodol si túto atmosféru doplniť náznakmi týždňov, kedy som zažil teba. Vynára sa mi množstvo otázok, ktoré by som ti mohol položiť, no sú to len myšlienky, odpoveď na ne nechcem, odpoveď nedostanem a tak je to dobre.
Dnes to vlastne nie je až natoľko odlišné. Prešlo predsa len pár rokov, sedím za tým istým stolom v mierne zodratejšom kresle, slnko svieti pod tým istým uhlom a limonádu mi spravili rovnako dobrú. Akurát personál je iný, na hlave mám viac vlasov a už o tebe tuším. To tušenie mi nikto nezoberie, nikto nás už nemôže vrátiť späť, nemôžeme sa zažiť inak, znovu, a tak je to dobre.
Milujem zázvorovú limonádu. Pomáha spomenúť si na zabudnuté a zabudnúť na spomenuté. Vstávam, platím pri bare a vychádzam do spomaleného rytmu Bratislavského večera. Je skutočná jar, myslím si, nikdy inokedy totiž limonády nepijem, je jar veľmi podobná tým pred ňou, tieto mesiace majú jedinečnú, avšak známu atmosféru, mimo ktorej by si nemohla existovať. Si jej chýbajúcou, ale neoddeliteľnou súčasťou. Si chuťou na dne pohára, si zbytok svetla po západe slnka, a tak je to dobre.
Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!