Nie je to nič nové. Hľadíš na mňa a niečo si myslíš, ocitli sme sa v známom, vždy však rovnako rozpačitom okne rozhovoru, v sekundách, kedy obaja vyzeráme, že hľadáme, čo by sme povedali, aby sme zachránili už aj tak beznádejne stratené ticho. V skutočnosti je to však jediných pár sekúnd nášho stretnutia, v ktorých si skutočne niečo myslíme.
Chcela by si takého partnera, uvedomíš si náhle, príjemného, s ktorým si rozumieš, ktorému môžeš veriť, ktorý ťa ochotne vypočuje, na ktorého sa vždy môžeš spoľahnúť a ktorý ti spoľahlivo poradí. Takého, ktorý je s tebou na rovnakej vlne a nemusíš mu nikdy nič vysvetľovať, lebo ti rozumie aj bez slov. Takého, ako ja. Dúfaš, že raz si nájdeš niekoho presne takého.
Ja viem, čo si myslíš, niečo si myslím aj ja, vlasy mi padnú do očí a trápnym pohybom si ich naprávam späť. Strácam sa v tvojom hlbokom pohľade. Nie je to nič nové. Zatiaľ čo ty budeš hľadať niekoho, ako som ja, ja budem hľadať niekoho, ako si ty.
Neubrániš sa nenápadnému úsmevu, si rada, že máš takého kamaráta.
Neubránim sa nenápadnému úsmevu, si ty ale kardinálny kokot, hovorím si, že vždy mlčíš.
Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!