5 min read

Talk to Me

Videli ste niekedy divadelnú hru, ktorú ste sami niekoľkokrát zažili? Behali vám niekedy zimomriavky po chrbte z replík, ktoré ste sami už toľkokrát počuli a hovorili? Mne sa naskytla šanca byť súčasťou presne takéhoto projektu a neváhal som ani chvíľu. Oplatilo sa. Reč bude o najlepšej divadelnej hre, akú som kedy videl: Talk to Me.

Poster

Hoci nie som veľkým fanúšikom divadla (súčasné postmodernistické spracovania mi idú proti srsti) a už vôbec nie odborníkom, keď som prvýkrát uvidel rukopis hry After Liverpool od Johna Saundersa, hneď som sa doň zamiloval. Nie preto, že by mi hovoril z duše, ale preto, že ma vydesil na smrť.

K textu som sa dostal ako slepý k husliam. Oslovili ma známe z VŠMU, či by som im ako angličtinár nechcel pomôcť s prekladom jednej krátkej divadelnej hry. Viac som nevedel, no tušil som, že je to príležitosť, ktorú treba využiť. Súhlasil som a už o pár týždňov sa začali práce na tom, čo sa z textu After Liverpool malo stať pod rukami ľudí z divadelnej fakulty.

After Liverpool nie je hra ako ostatné – je to súbor krátkych dialógov muža a ženy, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, avšak vždy ide o akési bezdôvodné hádky, ktoré vrcholia v tragikomických sporoch o posledné jablko na mise. Tie sú maximálne zhutnenou výpoveďou toho, o čom všetky tieto hádky sú.

Hneď po prvom prečítaní textu som zistil, že baby vlastne nevedia, ktoré z týchto dialógov treba preložiť, lebo nie je jasné, čo z nich vlastne chcú urobiť. Sadol som si teda nad čaj a ironické jedno jablko s režisérkou Jankou a zo zhruba tridsiatich dialógov sme dali dohromady niečo, čo malo hlavu a pätu, ba ešte aj posolstvo a príbeh.

Samotný preklad mi trval jeden (ešte ten istý) večer, toho textu som sa jednoducho nemohol nabažiť. Saundersovi sa v dialógoch neuveriteľným spôsobom podarilo zachytiť to, čo len ťažko popíšeme slovami. Dialóg sa začne nevinnou otázkou ako „Chceš ísť do kina?“ alebo „Dáš si jablko?“ a o šesť riadkov nižšie muž so ženou po sebe kričia, sú dokonale rozhádaní a vy netušíte, ako sa to vlastne stalo, kde na tých pár riadkoch sa stihli pohádať.

Práve v tomto spočíva neuveriteľná autenticita a výpovedná hodnota celej hry. Práve preto máte pocit, že ste si to celé už niekoľkokrát zažili. Práve preto vás zamrazí. Aby som len neomieľal to isté dokola, prečítajte si moju obľúbenú časť o odchode do kina:

M         Tak pôjdeme?
Ž         Erm…Áno, dobre. Ak chceš.
M         Nie ak ja chcem. Ak ty chceš. Chceš ísť?
Ž         Ty chceš ísť, nie?
M         Ak ty chceš.
Ž         Uhm. Dobre teda.
M         Nevyzeráš byť veľmi nadšená. Chceš robiť niečo iné?
Ž         Nie, nie.
M         Alebo môžeme zostať doma. Nemusíme ísť von.
Ž         To by sme mohli. Prečo nie.
M         Dôvodom prečo nie by mohlo byť, že nechceš ísť.
Ž         Povedala som ti, pôjdem ak pôjdeš ty.
M         Nechcem ťa ťahať von len preto, že si myslíš, že ja chcem ísť. 

…a tak ďalej. Všetci vieme, kde to skončí. Ak som si však myslel, že text je dokonalý, bol som na omyle. Dostal sa do rúk šikovným dievčatám a chlapcom, ktorí z neho spravili čosi živé, čosi tak reálne, že z toho vstávajú chlpy dupkom. Nazvali to viac než výstižne Talk to Me.

Minimalistická scéna pozostávala zo zopár bedničiek s jablkami, stola a dvoch stoličiek. Navyše sa hra hrala v pivničnom priestore, ktorý pojme ledva 40 divákov. Keď sa herečka postavila tri metre odo mňa a s roztraseným hlasom po mne kričala repliky, ktoré sa každý chlap snaží zabudnúť, nemohlo to byť autentickejšie. A hoci je zo začiatku hra vtipná a nejedna scénka diváka rozosmeje, príde moment, kedy sa to celé zlomí a vy si uvedomíte, že to vlastne vôbec nie je vtipné, ale práve naopak – strašidelné.

Talk_To_Me_3

Aby som nezabudol na to najdôležitejšie, hra v jej finálnej podobe sa pod názvom Talk to Me hrá v divadle LAB (divadlo VŠMU). Premiéra bola 10. Februára, no hrať sa bude ešte minimálne 17. Apríla a možno ešte znovu. Detaily a rezervácie nájdete na stránke http://divadlolab.sk.

Talk to Me som videl dvakrát a chystám sa pravdepodobne znovu. To, čo pre mňa začalo ako výpomoc po známosti sa nakoniec zmenilo v dychberúci zážitok, ktorý ma jednak obohatil, jednak posunul a jednak poskytol príjemný umelecký zážitok. Ďakujem za to všetkým zúčastneným. A vy nečakajte, ale choďte si Talk to Me pozrieť, neoľutujete.

Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!