4 min read

Experti na všetko

Internet je nádherné miesto – umožňuje nám informácie nasávať, šíriť a hlavne o nich diskutovať. V diskusiách na tomto krásnom mieste však stále častejšie stretávam fenomén, o ktorom je tento článok. Volajme ho „expert na všetko“.

Dnes ráno som sa napríklad snažil vyvrátiť tvrdenie milovníka NeMenovanej slovenskej populárnej hudobnej skupiny, že ich texty nie sú kvalitnejšie ako – podľa jeho slov – „Hviezdoslavove pičoviny“. Nebude prekvapením, že bezúspešne. Človek mal jasne určený kvalitatívny rebríček a to, že o literatúre nič nevie, mu neprekážalo vynášať súdy nad slovenským školstvom, literatúrou, učebnicami a tak ďalej.

Toto je exemplárny príklad samozvaného experta na všetko, ktorých sú dnes internety plné. Nejako sa u nás rozšírila móda vedieť všetko o všetkom, byť odborník na každú sféru od kulinárstva cez vyšívanie až po svetovú politiku. Čudovali by ste sa, koľko okolo nás chodí muzikológov, filmových kritikov, sociológov a psychológov, a pritom majú len učňovky! Neviem, kam sa na nich hrabeme my, čo to všetko študujeme na univerzitách…

Mňa by zaujímalo, prečo je to tak. Prečo sa ľudia tak boja povedať  „nič o tom neviem, nejdem nič tvrdiť“? Vnímajú to ako prejav slabosti? Nedostatku? Deficit mačovstva? Je v Slovákoch nejako podvedome naprogramované, že musia vždy všetko za každú cenu vedieť – ale hlavne –  za každú cenu sa k tomu vyjadriť?

Nie som to len ja, ktorý si to všímam. Dnes to pekne povedal Shooty. A nemusíme chodiť ďaleko, aby sme expertov na všetko našli sami. Kamarát Pepso s jeho projektom Bratilicious má s takýmito ľuďmi plné ruky práce. Odrazu sa nájdu kulinárski fajnšmekri, ktorí siahodlho vysvetľujú, čo a ako je neprofesionálne, ako sa má variť, servírovať, viesť reštaurácia, komunikovať so zákazníkmi – záhadné ale je, prečo nikto z týchto ľudí nemá otvorenú reštauráciu alebo kaviareň! Možno je na to príliš veľký odborník a tak bude radšej robiť facebookového konzultanta amatérom, ktorí sa tomu roky venujú, a bude to robiť navyše zadarmo! Ďalším krásnym príkladom je diskusia k môjmu článku Očami študenta učiteľstva, kde sa ukázali takí odborníci na vzdelanie, akých som veru ešte nestretol. A ukázali aj svoju expertízu v oblasti komunikačných šumov.

Základnou charakteristikou takýchto expertov je totiž väčšinou neschopnosť komunikovať. Chýbajú im elementárne schopnosti logickej diskusie a argumentácie a teda „hádať“ sa s nimi väčšinou nemá význam. Keď takéto rozpravy sledujem alebo sa ich výnimočne účastním, napĺňa ma to zmiešanými pocitmi pobavenia, hrôzy a smútku. A otázka „Prečo?“ zostáva otvorená. Prečo mi niekto chce dokázať, že vie o niečom viac ako ja/ty/on/ona, ktorí tomu skutočne rozumieme? Má snáď pocit, že tým stúpne jeho hodnota? Skutočnosť je totiž presne opačná – niet rýchlejšej cesty k strápneniu, ako niekomu tvrdiť, že Hviezdoslav je „pičovina“ a podkladať to tým, že „on a ostatné deti na to nadávali“.

Aby mal tento hejtovací článok aj nejakú pointu, chcem na záver povedať toto: nebojte sa povedať „nerozumiem tomu“, keď to tak naozaj je. A keď sa dostanete do diskusie, v ktorej takýto výrok padne, zbystrite zrak a držte sa toho človeka, čo to povedal, lebo vie, kde sú jeho hranice. A takých je dnes žalostne, žalostne málo.

Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!