Posledný hrdina rocku

Nie všetky hudobné osobnosti sa vyhrievajú na výslní. K niektorým z nich musíte zabrúsiť hlbšie. A hoci to nie je vždy jednoduché, čakajú tam na vás dychberúce príbehy. Ako napríklad ten o poslednom hrdinovi rocku.

Nepochybujem, že ste čítali už tisíce promo článkov na kapely a spevákov a skupiny a neviem koho všetkého, rovnako ako blogov, kde ľudia vychvaľujú svoje pseudoundergroundové pokusy. Toto bude iné. Poviem vám o zabudnutom hudobnom projekte, o ktorom málokto vie, a predsa má silu, z ktorej behajú zimomriavky po chrbte. Zaslúži si, aby ste o ňom vedeli.

Bude reč o ruskej rockovej skupine Кино (Kino, v preklade „kino“ alebo „film“), ktorú v roku 1981 založil Viktor Tsoi (Виктор Цой). Verte alebo nie, v Rusku sa jedná o kultovú kapelu. Že ste o nej ešte vôbec nepočuli? Mali by ste, a preto čítajte ďalej. Zatiaľ si pustite ich najväčší hit Čakáme na zmenu (Мы Ждем Перемен). Aj keď neviete po rusky, započúvajte sa, určite aspoň polovicu vyrozumiete ;)

Ak si spojíte názov tejto skladby s rokom vydania (1986) a neignorujete moderné dejiny, hneď by vám mali vyskočiť dve slová: Glasnost a Perestroika. Práve podmienky Glasnosti umožnili, aby vôbec niečo takéto mohlo vyjsť von. Napriek tomu však nebolo veľmi v móde spievať o sociálnych problémoch a otvorene hovoriť o tom, ako sú ľudia manipulovaní.

Tsoi1

Кино bolo v tomto jedinečné – Tsoi burcoval mladých k aktivite a nebál sa hovoriť, čo si myslel. Práve preto patrí na ruskej hudobnej scéne ku kľúčovým osobnostiam tejto éry. Ako exemplár slobodného prejavu si pustite pesničku Električka, kde sa hovorí o tom, ako ho električka vezie niekam, kam vôbec nechce ísť. A nemôže ani kričať, len sa bezmocne prizerá. Ak niečo vyjadruje súdobú atmosféru v Rusku, je to tento song.

Ani takto sľubne rozbehnutú kapelu však nečakala svetlá budúcnosť. Status kultovej nadobudla veľmi smutným spôsobom ani nie dva mesiace pred mojím narodením, 15. augusta 1990, kedy sa Tsoi zabil vo svojom aute. Jedinú pásku s nahrávkami jeho hlasu pre nový album sa podarilo zachrániť a preživší členovia kapely z úcty k Viktorovi ho dokončili a vydali pod názvom Čierny album (Чёрный альбом). Pri nahrávaní skladby Zatvor za mnou dvere, odchádzam (Закрой За Мной Дверь Y Ухожу) Tsoi ani nevedel, že si veľmi výstižne predpovedá budúcnosť.

To bol definitívny koniec Кинa, ani zďaleka však nie koniec jeho posolstva. Komsomolskaja Pravda, jeden z najväčších Sovietskych denníkov, o Tsoiovi 17. augusta napísal:

„Tsoi znamená pre dnešných mladých viac ako ktorýkoľvek z našich politikov, celebrít alebo spisovateľov. A to preto, že Tsoi nikdy neklamal a nikdy sa nedal kúpiť. Bol a zostal sám sebou. Nie je možné mu neveriť. Tsoi bol jediným rockerom, ktorý nerobil rozdiel medzi svojím imidžom a svojím skutočným životom, ktorý žil a o ktorom spieval… Tsoi je posledným hrdinom rocku.“

Tsoi2

V Moskve odvtedy existuje takzvaný Tsoiov múr plný nápisov vzdávajúcich mu hold. Sami si teda môžete vytvoriť obraz o tom, aká dôležitá jeho hudba bola. Viktor Tsoi a kapela Кино sú legendami. Určite si od nich zopár skladieb vypočujte. Nemusíte ani vedieť po rusky, rozumieť budete aj tak dosť. Keď budete počúvať, spomeňte si na to, ako táto hudba vznikala a čo znamená. Bola by škoda, keby sa na ňu zabudlo.

??????? ?????? ????????? ? ????????

Pred Киноm skladám klobúk práve ich skladbou s názvom Последний Герой, alebo Posledný hrdina…

Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!

0

Leave A Comment

Your email address will not be published.