Zábradlie

Keď končí všetka sranda… alebo keď začína?

ZÁBRADLIE

Prišiel si odkiaľsi zďaleka
a ja som si zmáčala šaty potom.
Podvratné vlny, mlynské kolesá
a ty, čo tam stojíš, priviazaný
k zábradliu medeným drôtom,
povedzte jedno, dve, tri slová,
čo nepočula som ešte,
povedzte a ty, ty poď so mnou,
tam, kde život hrmí.

“Konečná, všetci dole sa!”
A ty mi zrazu podávaš kliešte.

Prišiel si odkiaľsi spod zeme,
kde iba hady syčia
a chrobáky liahnu larvy.
A ja som z teba celkom precitla:
blúznenie len tak odrazu prestalo
a v očiach som zbadala farby.

Si niečo, čo sa mi nikdy nestalo.

Kvety, čo klamú sladkou vôňou,
upracovaný robotník
a všetci vy, čo šli ste už domov:
Tohto cudzinca vietor rozmetá!
Radšej ho k zábradliu uviažem.
To bude moja sladká odveta.

Podvratné vlny, mlynské kolesá,
kvety, čo klamú sladkou vôňou,
to po vás tak vonia zem.

Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!

0

Leave A Comment

Your email address will not be published.