Prečo milujem byť študentom

Študentský život. Väčšina ľudí si pod ním predstaví zavšivený internát, prehýrené noci, preplnené tridsaťdeviny, exploratívne sexuálne eskapády a bezstarostné hulákanie v nočnej podnapitosti niekde v mestskom exteriéri. Ale nemusí to byť vôbec tak.

Nie, nejdem vás vyvádzať z omylu a tvrdiť, že študenti sú ľudia kultivovaní, ktorých prvým a jediným cieľom je v pokoji študovať. Je to poväčšine pravý opak všetkých týchto charakteristík. Patrí to jednoducho ku koloritu vysokoškolákov v mladom veku. Niektorí si to užívajú, niektorí tým trpia, ale faktom zostáva, že tak existuje väčšina.

Ja sa nesťažujem vôbec. Človek by možno povedal, že o veľa prichádzam, keď nepatrím do vyššie uvedenej skupiny a bývam doma v tom istom meste, v ktorom študujem, netrávim bujaré noci v tanečných kluboch a neholdujem lacnému alkoholu. Ja si to však užívam plnými dúškami. Milujem byť študentom. Chcete vedieť prečo?

Dôvodov je hneď niekoľko. Tak napríklad – študujem to, čo ma baví. A zbožňujem to. (Málokto má to šťastie, že čítanie výbornej beletrie patrí medzi jeho školské povinnosti) Náročnosť štúdia je tak akurát, mám popri ňom čas aj na robotu, aj na voľnočasové aktivity, cesta z domu do školy mi netrvá viac ako pol hodinku a navyše je fakulta tak dobre situovaná, že v oknách v rozvrhu sa za dve minúty dostanem k Dunaju, kde si môžem ľahnúť do trávy a za žblnkotu vody si nerušene čítať, písať alebo spať.

Nemusím sa starať o žiadne existenčné záležitosti, väčšina vecí ide mimo mňa. Vlastne len musím robotou pokryť svoje základné výdavky a spraviť všetky skúšky. Bol by v tom čert, keby som si popri tom nedokázal brutálne užívať semester.

Nedávno som vychádzal so zopár knižkami z knižnice, osvietilo ma teplé jarné slnko a ja som si povedal: „Ja toto milujem.“ Všetko, čo k tomu patrí, celý ten image študenta. Všetko to chodenie do knižnice štyrikrát za týždeň, všetko to čítanie a písanie v kaviarňach a na terasách v meste, všetky tie kultúrne akcie. Hlavne filharmónia. Pravidelné návštevy koncertov klasickej hudby možno znejú pre dnešného „cool“ človeka smiešne, ale mne to vôbec nevadí. Tak isto ako mi nevadí dojem suchopárneho akademika, ktorý možno niekedy vyvolávam.

Keď si sadnem do okruhu úzkej skupinky priateľov, nalejeme si dobrú whisky a za rozhovorov o skutočne čomkoľvek hudobne improvizujeme, je mi úplne jedno, čo sa deje vonku a čo si o mne myslí svet. Napriek tomu sa doň zase rád vrátim. Mám rád ľudí, a myslím, že aj ľudia mňa.

Možno by sa mohlo zdať, že chcem od života príliš málo, alebo že sa pozastavujem nad maličkosťami. Môj svet však stojí práve na všetkých týchto maličkostiach. Na nekonečných hodinách čítania v parkoch, na slnečnom svetle, na vôni vody, na chuti kvalitnej čokolády, na písaní básničiek nad pohárikom whisky, na klasickej hudbe, na pohode, s ktorou sa každé ráno zobúdzam. Ale samozrejme hlavne na ľuďoch, ktorí sú pri tom všetkom okolo mňa.

Možno to nepočujete často, no ja to jednoducho milujem. Milujem byť študentom.

Páčil sa vám tento článok? Tak ho lajknite, okomentujte, kliknite si na Oliverov svet na facebooku a dajte o ňom vedieť známym, nech sa tiež potešia!

0

Leave A Comment

Your email address will not be published.