Dnes som sa rozhodol napísať zase čosi abstraktnejšie a kreatívnejšie, a popri popíjaní čierneho čaju v teple kaviarničky sa mi podaril tento malý, ale myslím že milý výtvor. Tak popustite uzdu predstavivosti a čítajte 🙂
SKLENENÉ DNI
Vo vysokej tráve
sklenených dní
kde ťažká voda
leží a sní,
v skreslenom pohľade
zahmlenej prizmy
čo zostala na zemi
uprostred izby
uviazlo slovo,
čo chcelo by von,
no jeho ozvenu
prehltol dom.
Vo svetle žalúzií,
v tej tmavej komnate,
kde zašlý je koberec
a steny odraté,
v stojatom vzduchu
krehkého leta
sa stratila jedna,
jediná veta.
Vo vysokej tráve
sklenených dní
zostal kus môjho
aj tvojho sveta.