Nechal som sa trošku inšpirovať Žárym a vôbec minulotýždňovým seminárom z literárnej vedy. A to takým spôsobom, že som trošku popustil uzdu fantázii, pozeral okolo seba a písal o tom, miešajúc to s náhodnými myšlienkami. Toto je výsledok – iný ako väčšina mojich básničiek, ale snáď rovnako dobrý, ak nie lepší 🙂 Príjemné čítanie!
ŽEHLENIE V PARE
Suché sny, hodiny
tekuté ruky poľovníka.
Sklo, čo sny rozbili
a dym, čo nikdy neuniká.
Žehlenie v pare,
rebríky svetla,
bezhlučne v bare
tlejúca metla.
Zbalené kufre,
strávená česť,
tieňohra v omietke
čo odmietam zjesť.
Červený zamat,
záplava pieh,
čo plávala pahýľmi
systému vied.
Čistota v mestách,
čo kole nám oči
a zatreté zrkadlo,
čo na rohu močí.
Dotyky v zápche
nevhodných rúk,
vo fľaši od vína
hnijúci hluk.
Žehlenie v pare,
večerná rosa
a v západe slnka
tvoj dych, čo sa…