Znovu som sa rozhodol narušiť svoje obvyklé a tradičné postupy a témy, a tak som trochu zaexperimentoval s abstraktnými motívmi, aliteráciou a zvukovými vlastnosťami slov. Výsledkom je myslím celkom svojou zvláštnosťou zaujímavá básnička, ktorá sa vám dúfam zapáči. 🙂 Príjemné vyslovovanie! 😛
HUDBA
Trápili ma tŕne v stŕplom z kostí v krku
keď staccato štrkotalo škrením škeblí v štrku.
Zasiahli ma v tŕstí strach a stres a strasti
a sám som sa slabo sypal do hlbokej do priepasti.
Prepadol ma prapor prachu plných pľúc,
šialene sa štveral sykot a šum z úst.
Krik bol márnym machom v mori
čo život žerie, lže a borí
a kvílenie krivých krkov
rýchlo riedlo v toku rokov
a skrútené schradlé kosti
zliepali sa v klzkej zlosti.
Trafili ma tiene v teatrálne trápnom tichu
a staccato stratilo sa vo vzdialenom a slabom
roztrasenom vzlyku.