Znovu som sa na chvíľku rozhodol odkloniť od môjho tradičného štýlu, a výsledok vidíte nižšie. Nebol som príliš experimentatívny, len som si pri vínku napísal krátku a jednoduchú básničku, ktorá sa, dúfam, bude páčiť aj vám 🙂
SEDEL SOM NA STROME
Sedel som na strome
počúval svet
ako sa krúti
a vraští
a zužuje
a ako sa zase
rozpína späť.
Sedel som na strome
a smiali sa listy
že svet môj je
krásny
a milý
a hebký
a čistý.
Sedel som na strome
a smial sa vzduch
že láska je výmysel
a fikcia
a duch.
Sedel som na strome
a smiali sa čajky
že osud je zvláštny
a zradný
a vratký.
Sedel som na strome
a smial sa mi čas
že myslím že večná
a nekonečná
a čistá
je vernosť krás.
Sedel som na strome
a smialo sa nebo
že celý som šialený
a divný
lebo
sedím len na strome
a smejem sa sám
že rád som všetkému
čo prežil som,
prežívam,
a čaká ma,
a všetkému
čo mám.