Tak som si povedal, že napíšem básničku úplne inú ako tie doteraz, že opustím svoju obľúbenú normatívnosť, absolútnu rýmovanosť a konkrétnosť. Vzniklo z toho nasledujúcich pár odstavcov, s ktorými som celkom spokojný, lebo som sa musel dosť prekonať aby som sa zbavil zaužívaných techník. Snáď sa bude páčiť aj vám, príjemný zážitok želám! 🙂
PODIVNÉ ŠTRUKTÚRY
Podivné štruktúry
z ľudí a snov,
v nervóznych rukách
budúcnosti.
Výdychy v smiechu
cez jeho lesk
v blízkosti zraku
a večné čakanie
na rozbresk.
Úsmevy v tvári
zbierané z trávy
a nočné slnko
čo zohreje
všetky kosti.
Fialové ticho
čo stratilo ruch
v pokoji tmy
a času.
Teplo, čo prišlo
do oboch rúk
a našlo tam krásu.
Podivné štruktúry
z ľudí a snov
čo nakoniec vedú
k spokojnosti.