Na tejto básničke som si dal dosť záležať. Výber slov, rytmus a usporiadanie veršov spolu (dúfam) vytvárajú celkom silnú atmosféru, teda to bolo aspoň mojim cieľom. Viac vám neprezradím, veď na čo 🙂
Dúfam že sa bude páčiť, a želám pekný zážitok 🙂
V ZRKADLOVEJ SIENI
V zrkadlovej sieni
sama v svojom tieni
stojím.
A snažím nebáť sa
tak veľmi, až sa
bojím.
Ako presný obraz
všade mojej tváre odraz
krivý.
A svet čo mal farby jasné
teraz je už krásne
sivý.
Nevedomie kde som
napĺňa ma desom,
strachom.
Svet sa trošku zakolísa
a onedlho udusím sa
prachom.
A v zrkadiel lesku
budem čakať do rozbresku
v tme.
A rozmýšľať o tom
ako každým ďalším rokom
sme.
Neviem ktorým smerom
pohnúť svojim telom
mám.
A aj keď môžem chcieť,
v zrkadlách nevidieť
kam.
Cez odraz v sklách bezbolestný
som svoj vlastný
väzeň.
No zrkadlo je každé krivé.
Všetko zdá sa sivé
cezeň.
Vo vlastný strach preborená
padám dolu na kolená,
kričím.
S dušou v divých mukách
a s úlomkami v rukách
ničím.
Sama v boji s časom
krvou vlastnou rozbila som
zrkadlovú sieň.
Zašlo slnko, tma naň padla.
Pozerám sa cez zrkadlá
na svoj vlastný
tieň.