1 min read

V zrkadlovej sieni

Na tejto básničke som si dal dosť záležať. Výber slov, rytmus a usporiadanie veršov spolu (dúfam) vytvárajú celkom silnú atmosféru, teda to bolo aspoň mojim cieľom. Viac vám neprezradím, veď na čo 🙂

Dúfam že sa bude páčiť, a želám pekný zážitok 🙂

V ZRKADLOVEJ SIENI

V zrkadlovej sieni
sama v svojom tieni
stojím.

A snažím nebáť sa
tak veľmi, až sa
bojím.

Ako presný obraz
všade mojej tváre odraz
krivý.

A svet čo mal farby jasné
teraz je už krásne
sivý.

Nevedomie kde som
napĺňa ma desom,
strachom.

Svet sa trošku zakolísa
a onedlho udusím sa
prachom.

A v zrkadiel lesku
budem čakať do rozbresku
v tme.

A rozmýšľať o tom
ako každým ďalším rokom
sme.

Neviem ktorým smerom
pohnúť svojim telom
mám.

A aj keď môžem chcieť,
v zrkadlách nevidieť
kam.

Cez odraz v sklách bezbolestný
som svoj vlastný
väzeň.

No zrkadlo je každé krivé.
Všetko zdá sa sivé
cezeň.

Vo vlastný strach preborená
padám dolu na kolená,
kričím.

S dušou v divých mukách
a s úlomkami v rukách
ničím.

Sama v boji s časom
krvou vlastnou rozbila som
zrkadlovú sieň.

Zašlo slnko, tma naň padla.
Pozerám sa cez zrkadlá
na svoj vlastný
tieň.